Normálne by som si dildo na recenziu asi nevybral. Jednak je to pre mňa „Vanilka“, a navyše mám radšej nápaditejšie hračky.
Avšak Robert Rosenberg vo mne vyvolal číru túžbu a zvedavosť povrchného blázna. Musel som ho mať, podržať v ruke, postláčať… a zdolať ho! Navyše ide o limitovanú edíciu! To, ako veľmi limitovanú, som nezistil, ale nech už je Robertov sto alebo milión, je to dobre vykonaná práca.
Ako sa staval sen
Robert R. sa v pornopriemysle pohybuje, čo ja viem, už veľa rokov. Presnejšie väčšinu svojho profesného života. Kvôli svojej sexuálnej bezprostrednosti a množstvu škandálov je obľúbeným rebelom aj v mojom erotickom povedomí. Dnes sa tento porno guru venuje svojmu povolaniu ako Sexkouč.
Čo z tejto úctyhodnej upomienky razom činí didaktickú pomôcku pre terapeutické účely. 🙂 Výroba odliatku Robertovho „Bivoja“ trvala asi tri hodiny. Následne ho dopracoval sochár k dokonalosti tak, aby ani ten najmenší detail nechýbal. Na to si ráčila dohliadnuť sama Robertova manželka, od ktorej celý nápad s dildom vlastne vzišiel. Tak sa mu ideme pozrieť na žilku.
Dnes NIE, Robert!
Musím sa priznať, že nie som až taký hrdina, ako sa možno zdá. Keď som TO vybalil, stuhol mi úsmev na tvári a zorničky zašmykovali. Je to fakt OBOR, na ktorom si ľahko „vylámete zuby“. Poviem vám, dlho som okolo neho chodiť a zbieral odvahu vziať tých 26,5 cm (celkovo aj s prísavkou). Ale jasné, kto sa bojí, nesmie do lesa, a už vôbec nie na návštevu. Dobrý spoločník a podporná atmosféra s predohrou sa ukázali byť na začiatok tou správnou voľbou…
On ŽIJE!!!
Ani na materiáli sa tu nešetrilo, čo ma potešilo. Tvorcom šlo naozaj o všestrannú spokojnosť, ako to nie vždy býva, pokiaľ ide skôr o propagačný materiál s cieľom veľa zarobiť. Dvojvrstvový silikón s pevným jadrom činí penis realistickým, pevným a zároveň príjemným na dotyk.
Prísavka vám bude totiž nápomocná, ak potrebujete dildo niekam ukotviť. Detaily sú naozaj prepracované a dielo je tak pekné nielen na ohmat, ale aj na pohľad. Keby mal doktor Frankenstein vtedy rovnaké možnosti, určite by sa jeho dielu nehovorilo monštrum.
Zavri oči… a FIK!
…po privítaní som šiel smelo ďalej, dnes možno ešte smelšie než obvykle. Spiklenecký úsmev a Robert v batohu boli zárukou zaujímavého večera. Začalo to ako obvykle. Fajn predohra, nežnosti, energia… všetko nasvedčovalo tomu, že je tá pravá chvíľa prizvať hosťa.
„Šššš“, zjemnil som napätie a ďalej som si užíval, ako mizne v jeho zadočku… Večer plynul smelo ďalej. Žiara vášne sálala dostatočne silno a ja som vedel, že ho uhasím len tak, že sa sám zveziem po tej „požiarnej tyči“ priamo do veľkého finále…
Doplnené 18. 5. 2018 na početné žiadosti čitateľov
Už v predchádzajúcej časti článku som zmienil, že dildá nie sú pre mňa nijak zvlášť zaujímavá oblasť na recenzie. Neveril by som teda tomu, že budem písať pokračovanie, a už vôbec nie to, že mi bude robiť úprimnú radosť vyrozprávať vám svoje „hlboké“ zážitky.
Keď to vezmem od začiatku, to som začínal žiť svoj sexuálny život, okolo sa tradične hovorilo o tom, ako sa nemá nikto uspokojiť s priemerom. „Keď to nemá aspoň dvadsať, pusť ho naspäť do vody“, hovorili mi. Hlúposť. Na moje (ne)šťastie väčšina mojich partnerov plnila požadované miery nad očakávania. Samozrejme, ako mladý a všetkými smermi ohybný, som sa točil jedna radosť.
S vekom som si začal ceniť skôr techniku než výbavu. Rýchlo som pochopil, že šikovný priemer je často viac než namyslený plnokrvník. Niektoré veľké veci ma vtedy začali desiť a nie tešiť. Dovolím si na vysvetlenie jedno múdro, ktoré mi práve napadlo.
„Ak máš veľké auto a nevieš parkovať, tak ťa nikto nepochváli, že si mu nabúral kufor“.
Aj preto som zrejme toľko otáľal, kým som si po rokoch pustil k telu, alebo skôr do tela, niečo také ako je „Robidick“. Som proste ten typ orieška, čo má zlú skúsenosť (Chcete ma?). Možno som práve zboril zase jeden mýtus a prispel svojou trochou k verejnému sebavedomiu, ale poďme ďalej.
Vrátim sa späť k veľkým udalostiam, ktoré som si naopak užil. Pretože keď to dobre sadne, zvládnem všetko. Spomínam si na svoje prvé rodeo… vlastne s úsmevom, a aj na všetky tie ostatné. Celé ma to núti zamyslieť sa, prečo som si niektoré z nich užil viac a iné ani nie. Odpoveď je jasná.
Niekoho rajcuje už len to pomyslenie, že je plný. A mňa vlastne tiež, ale plný ním celým, celým človekom…
Tá vôňa, tá chémia…
všadeprítomná energia. Som romantik, zvykajte si. A nie je rozdiel, či sa túlim, alebo rovno fistujem. Ťažisková je pre mňa celá tá alchýmia pocitov, emócií a túžob. preto som ani nedúfal, že by som s mŕtvym pipíkom zažil niečo tomu podobného. A napriek tomu sa stalo niečo prekvapivé.
Áno, bolo pár momentov, ktoré som musel rozdýchať. Zhruba v polovici cesty, kde je dildo najširšie, som čakal, že sa snáď roztrhnem napol. Hlavou sa mi premietali myšlienky na odpískanie zápasu. Ale ako som sa tak napichoval smelo ďalej, začala nastupovať úľava. Už nebolo kam pokračovať. Robert bol vo mne celý. Bol to každopádne nevšedný pocit, ako keď nasadnete na kôl a len čakáte, kedy vám prejde bruchom. Mocná prostata však vyslala signál, že je všetko tam, kde má byť.
Popustil som uzdu svojim fantáziam
A duch veľke Psyché začal pracovať za mňa. Náhle už to nebol len veľký kus „gumy“. Bol to penis, ktorý má meno. Myšlienky na bolesť a skrivený úsmev sa vytratili. Zavrel som oči. Tvár milenca, ktorý bol v tej chvíli so mnou, sa pomaly menila. Telo sa rysovalo. Už to nebol on, kto ďalej prirážal. Veľmi rýchlo sa celá vec s dildom stala osobnou. Čím hlbšie bol vo mne, tým ďalej ma prostata posielala do nebies.
Bol som hlavným hrdinom filmu pre dospelých. Erekcia ako kameň. Robert ma drtil, bol som ním plný. Stonal som ako divý a to sa mu páčilo. Chcel som na chvíľu prestať, aby som oddialil orgazmus. „Ešte nie, ešte chvíľu…“ vyšlo zo mňa. Akonáhle sa však lavína raz odtrhne, už ju nejde zastaviť. Čím viac som žiadal o miílosť, tým viac do mňa Robert šiel.
Nedalo sa to zastaviť
V očiach sa mi zrkadlil jeho rajcovný úškrn. Urobil som sa. Bolo hotovo. Ešte nejaký čas som len tak ležal, aby som spracoval, čo sa práve stalo. Pomaly som otvoril oči, svet sa rozjasnil a ja som bol späť. Tu a teraz. Zadýchaný úsmev plynulo prešiel do spokojného smiechu. Ako keď ešte sedíte v súprave horskej dráhy po zábavnej „jazde smrti“.
Bol to síce krátky výler po dlhej ceste, pre mňa však znamenal viac než hlboký zážitok. Pripomenul som si jednu známu vec. Keď máte to správne prostredie, zvládnete aj zdanlivo nemožné. Napríklad celého Rosenberga..
Som si istý, že táto hračka nepatrí do šuplíka zabudnutia.
